Prečo bábätká plačú?
Najčastejšie dôvody detského plaču:
Hlad – Bábätko plače najčastejšie z pocitu hladu. Ono i dospelí sú niekedy protivní, keď majú hlad. Neriaďte sa hodinkami a nekŕmte po troch hodinách, ako sa to odporúčalo kedysi. Kojte alebo kŕmte dieťa, keď ono chce.
Spánok – Deti často plačú, keď chcú spať, sú preťažené a nemôžu zaspať. Doprajte svojim deťom dostatok pravidelného spánku, ktorý im dodá mnoho energie. Malé bábätká plačú z preťaženia, z nadbytku podnetov. Obvykle vo večerných hodinách.
Bruško – Veľmi častým plačom je plač pri bolení bruška. Mnohokrát je to neriešiteľný boj, mamičky skúšajú všemožné detské kvapky, probiotiká, ale niektoré bábätká skrátka na prdíky trpia viac. Najviac pomôže nechávať bábätko po jedle odgrgnúť. Skúsiť môžete i jemnú masáž bruška, priťahovanie kolien k brušku, nahrievať bruško nahriatou plienkou alebo špeciálnym vankúšikom.
Plienky – Nezabúdajte, že i málo pocikaná plienka môže bábätku vadiť. Nenechávajte preto bábätko zbytočne dlho neprebalené.
Kontakt – Vzhľadom k tomu, že v našej západnej kultúre je pôrodníctvo také, že bábätko je hneď po pôrode podrobené mnohým vyšetreniam a úkonom namiesto toho, aby trávilo prvé minúty a hodiny kontaktom s matkou, môže si zažiť nedostatok kontaktu. I keď i táto problematika sa v posledných rokoch obracia k lepšiemu. Nedostatkom fyzického kontaktu totiž deti môžu veľmi trpieť. A aby bábätká privolali svojich rodičov, kričia o to viac. Ešte pred nedávnom odborníci matkám odporúčali, aby bábätká nechali vykričať, že si posilnia pľúca. Bábätká sa rodili v sterilnom prostredí pôrodných sál, bez trocha ľudskosti, boli umiestňované do hromadných novorodeneckých izieb. Ženy dojčili minimálne, deti boli kŕmené umelými mliekami. Dnešné poznatky našťastie ukazujú na škodlivosť týchto myšlienok. Nechať dojča vyplakať, alebo ho ešte pritom odložiť do inej miestnosti úplne popiera jeho základné potreby. Plač bez odozvy totiž u dieťaťa vyvoláva fyzickú reakciu. Dieťa začne vyplavovať stresové hormóny, ktoré zvyšujú srdcovú činnosť a telesnú teplotu. To sa potom transformuje do emocionálnej roviny – dieťa prestane plakať, rodičia si myslia, ako ho naučili napr. spinkať samé, je to však mylný názor, dieťa iba rezignovalo, zistilo, že rodičia o neho nejavia záujem.
Ako to bolo predtým?
Ako je možné, že ľudské mláďa plače? Žiadne iné mláďatá cicavcov neplačú, ani nevydávajú podobný zvuk. Plačúce dieťa získa plačom nejakú starostlivosť od rodičov navyše, avšak upozorňuje na seba nepriateľov a predátorov.
Ľudia brali predtým život tak, ako šiel. V dnešnej dobe sa snažíme mať všetko pod kontrolou. V tehotenstve kontrolujeme bábätko ultrazvukom, odbermi krvi a rôznymi testami. Pôrody nebývajú príliš prirodzené, väčšinou s lekárskymi zásahmi. Rodia sa deti fyzicky zdravé, avšak o psychiku dieťaťa sa nikto nestará. Pritom psychické a fyzické zdravie je prepojené. Mnohé bábätká sa pomocou plaču zbavujú stresu z prenatálneho obdobia alebo z obdobia pri a po pôrode.
Ako dieťa upokojiť?
Je nutné venovať pozornosť detskému plaču. Ako utíšiť plačúce dieťa? Prvým krokom je rozpoznať, prečo dieťa plače a splniť tak jeho potrebu v danú chvíľu (hlad, spánok, mokrá plienka,…). Pokiaľ ste sa snažili splniť všetky najdôležitejšie dojčenské potreby a bábätko plače ďalej, skúste bábätko nežne pochovať v náručí. Pokiaľ i v náručí bábätko plače, skúste ho na chvíľu vo vašej blízkosti položiť. Bábätko má možno príliš mnoho vnemov a túži po pokoji. Na dieťa hovorte potichu, vľúdne. Pokiaľ ani to nepomáha, skúste dieťa zaujať monotónnym zvukom alebo pesničkou. Osvedčilo sa takisto zmeniť prostredie, ísť do inej miestnosti, na záhradu či na balkón.
Pozor na rutinné spôsoby utešovania dieťaťa. Napr. sa neodporúča utešovať dieťa kedykoľvek zaplače, dojčením, cumlíkom, fľašou, prehnaným húpaním, potriasaním.
Nie každý plač je nutné umlčať. V niektorých prípadoch má bábätko na plač a nepokoj psychický dôvod (napríklad sa potrebuje zbaviť prenatálneho stresu alebo traumy). Dojčatá pomocou plaču prekonávajú tzv. vývojovú frustráciu, tá je spojená s niektorým výrazným vývojovým medzníkom (rast zubov, zvládnutie nejakej zručnosti).
V každom prípade sa odporúča detskému plaču venovať pozornosť. To, akým spôsobom rodičia pristupujú k plaču svojho dieťaťa neskôr ovplyvňuje psychickú pohodu dieťaťa i v dospelosti. Pokiaľ dieťa opakovane plače a nedostane útechu, dochádza i u neho na podvedomej rovine k zisteniu, že jeho potreba nikoho nezaujíma. Také dieťa síce plakať po čase prestane, ale jeho základná dôvera v okolitý svet je narušená. V neskoršom veku to môže viesť k pocitom menejcennosti, úzkostiam až depresiám.
